História klubu

Prvá faktografická dokumentácia o volejbale v Hnúšti je z roku 1932. Na fotografickej snímke hrá sa volejbal v Sokolskej záhrade. V roku 1936 postavili volejbaloví nadšenci ihrisko na východnej strane futbalového ihriska. Odstránením trávnatého povrchu a následnou pieskovou úpravou pripravili na tie podmienky regulárne volejbalové ihrisko. Priekopníci volejbalu sa grupovali z radov študentov. Medzi najzanietejšími boli Štefan Bartho, Štefan Bobrovský, Ladislav Bartho, Pavel Reptiš, Pavel Kasper, František Frič a iní.

O rok pozdejšie boli už chlapci na určitej úrovni a začali si hľadať súperov z iných obcí a miest. Najsilnejším volejbalovým celkom boli v tých časoch volejbalisti vojenskej posádky v Rimavskej Sobote. Následne sa naše družstvo stretlo s volejbalistami z Klenovca a Tisovca. Neľahká bola účasť na turnajoch, ktoré poriadali Utekáč, Lovinobaňa a iné družstvá, pretože v tom čase nechodili autobusy a chlapcom nezostávalo iné, ako že sa celé družstvo vybralo na vypožičaných bicykloch do dejiska turnaja. V rokoch tzv. Slovenského štátu volejbalové hnutie ustrnulo.

Prví priekopníci sa po štúdiu rozpŕchli a hralo sa len rekreačne vo dvore obecného domu a vo dvore Tatra banky. Po oslobodení začal i volejbalový život ožívať. Volejbalisti si postavili nové ihriská, najprv v Sokolskej záhrade, potom v Likieri-Kolónii pri kasíne. Pribudli i ďalšie volejbalové ihriská, za katolíckym kostolom na priestranstve starej tehelne, ihrisko na dvore Gymnázia a na kúpalisku. Nastupovala nová volejbalová smena. Zo starších volejbalistov pôsobili ešte Štefan Bartho a Štefan Bobrovský, objavili sa nové mená ako Ladislav Bernáth, Berto Vojtek, František Hartinger a ďalší. V kolónii pri kasíne sa záujem o volejbal prehlboval, pribudli ďalší priaznivci z radov mladšej generácie Jozef Hartinger, Pavel Štefanko, Er-nest Vančík, Viliam Vadňal, Tibor Kurta. Hrávalo sa každý deň. Poriadali sa rôzne turnaje, najmä turnaj o Putovný pohár Sinca mal veľkú popularitu. Tohto turnaja sa zúčastňovali družstvá s bohatou volejbalovou tradíciou, družstvá Banskej Bystrice, Zvolena, Dubovej a iné.

Do majstrovských súťaží bolo družstvo Hnúšte zaradené v súťažnom ročníku 1949-1950 v takzvanej južnej oblasti kraja, kde boli zaradené družstvá Fiľakova, Rimavskej Soboty, Lučenca, Opatovej, Hradišťa, Mládzova. Výsledkom zápolenia hnúšťanského družstva , ktorá sa postupne doplnilo o ďalších hráčov, najmä Františka Koželuha (po zanechaní futbalovej činnosti), Štefana Maliňaka, Ladislava Kišša , Štefana Polčániho, Jána Uličného, bola účasť vo finále preboru kraja vo Zvolene, kde družstvo skončilo druhé za víťazným družstvom Zvolena. Od tohto súťažného ročníka sa každým rokom hrávalo súťažne, hoci formy majstrovských súťaží boli menené podľa počtu a kvality družstiev. Z hráčskeho kádra, ktorý doplňovali v niektorých obdobiach družstvo a pre inú športovú záľubu – futbal zotrvali v družstve krátkodobo treba spomenúť Pavla Nahalku, Štefana Ginisa, Jána Tomengu, Pavla Polčániho, Ota Pavku, Pavla Kischnera a Ing.Júliusa Lorinčíka.

Tradične sa družstvo mužov zúčastňovalo Hier chemickej mládeže v Novákoch, v roku 1951 tento turnaj vyhralo. V prvej polovici päťdesiatych rokov sa datujú začiatky tvorby družstva žien. Za farby hnúšťanskej Iskry vtedy bojovali Jarina Jablonská, Anna Pančíková, Irena Vlčková, Esta Pažítková, Mária Pančíková, Eva Derenčéniová, Oľga Balážová, Lenka Vadňalová, Eva Vargová a iné. Družstvo žien sa dlhodobo neudržalo v majstrovských súťažiach z dôvodu odchodu dievčat na štúdiá mimo Hnúšte. V tomto období prechádza aj družstvo mužov hráčskou obmenou. Do kádru mužstva prichádzajú Michal Lumnitzer, Július Lukáč, Július Malkovič, Karol Navara, Pavol Trnka. Káder družstva mužov, ktorý tvorili vyššie menovaní a nemenovaní hráči si trvale udržiaval veľmi dobrú športovú úroveň a úspešne reprezentoval hnúšťanský šport v krajských súťažiach. Postupne športový dres Iskry začali obliekať Ing.Štefan Kováč, Slavo Bysterský, Ladislav Ráb, Ladislav Parobek, Ľudovít Kanik, Ján Vagner, Milan Hlinka. Družstvo bojuje so striedavými úspechmi v oblastnom prebore a krajských súťažiach. V listine súperov sú mená družstiev Žiliny, Banskej Bystrice, Ružomberku, Liptovského Mikuláša, Brezna, Rajca, Prievidze, Považskej Bystrice a ďalších.

Družstvo mužov, ktoré dosahovalo patričnú športovú úroveň sa zúčastňovalo aj tradičných turnajov Pohára SNP vo Vyšných Hágoch, turnaja vo Vyhniach, Lovinobani a inde. V roku 1969 sa mužstvo neprihlasuje do majstrovských súťaží pre kádrové problémy a tým sa končí jedna úspešná epocha hnúšťanského volejbalu. V tomto istom roku Telovýchovná Jednota Iskra Hnúšťa prihlasuje do okresnej súťaže Družstvo žien pod vedením Michala Lumnitzera, ktoré súťaž vyhráva a postupuje do Oblastných majstrovstiev Stredoslovenského kraja a začína sa nová éra hnúšťanského volejbalu. Družstvo žien štartovalo štyri roky so striedavými športovými úspechmi v Oblastných majstrovstvách Stredoslovenského kraja. V tomto hrali hráčky Elena Vargová, Marta Garlátyová, Hanka Behmerová, Jolika Turoňová, Katarína Kačírová, Elena Pinzíková, Viera Penerová, Darina Gaštanová, postupne družstvo dopĺňali Elena Karasová, Oľga Lešková,Vlasta Kolesárová, Mária Miháľová, Silvia Bolčová, Eva Ginisová,Katka Kováčiková.

V rokoch 1970 – 71 sa začína formovať aj nové družstvo mužov. Pod vedením trénera Ing.Jaroslava Štrbu a po jeho nástupe na prezenčnú vojenskú službu sa k volejbalu vracia Michal Lumnitzer, aby s prestávkami zapríčinenými zraneniami pôsobil na funkcionárskom alebo trénerskom poste až do roku 2000, začína sa niekoľko ročná systematická práca, ktorá priniesla ovocie. Družstvo sa po dvoch súťažných ročníkoch v regionálnej súťaži prebojuje do Oblastných majstrovstiev Stredoslovenského kraja. V priebeh ďalších dvoch sezón sa družstvo prebojovalo na špicu týchto majstrovstiev a úspešne reprezentuje mesto a materskú telovýchovnú jednotu. V kádri mužstva sa postupne objavili títo hráči: Pavol Brndiar, Eduard Kvak, Ing.Igor Major, Ing.Jaroslav Štrba, Július Turoň, Slavomír Tomčík, Štefan Bukviar, Miroslav Piliš, Ján Kvetko, Miroslav Hulman, Juraj Leško, Ladislav Fotta, Zdeno Galát, Jozef Fábry. Postupne do družstva prichádzajú Jozef Ladzianský, Edo Čipka, Pavol Huňa, Štefan Furieš, Štefan Migaľa, Bohuš Kováč a ďalší mladší hráči. Trénerom družstva bol Michal Lumnitzer, vedúcim Milan Hlinka.

Osemdesiate roky boli v mužskom volejbale najúspešnejšie. Vybudoval sa volejbalový stánok v parku v Kolónii, ktorý bol pýchou hnúšťanského volejbalu. Na majstrovské stretnutia a turnaje prichádzali fanúšikovia, aby videli kvalitný šport a aby sa mohli tešiť z víťazstiev a spoločne smútiť nad prípadnými neúspechmi. Pamätný bol športový zájazd družstva mužov na volejbalový turnaj o Pohár SNP do Kolína. V tomto družobnom meste, kde volejbal mal bohatú športovú tradíciu družstvo mužov veľmi dobre reprezentovalo po športovej a spoločenskej stránke. Vo volejbalovom oddieli sa začínali zamýšľať nad perspektívou volejbalu v Hnúšti.

V školskom roku 1975 – 76 bolo na základnej škole zriadené Školské športové stredisko vo volejbale. Volejbalový oddiel nastúpil systematickú prácu s mládežou, ktorá mala priniesť trvalé zvýšenie úrovne volejbalu. Družstvo žien sa po troch rokoch úspešného účinkovania v oblastných majstrovstvách do ďalšieho ročníka neprihlásilo. Vedenie volejbalového klubu rozhodlo, že v ženskej zložke sa bude venovať pozornosť mládežníckemu volejbalu. Družstvo dorasteniek, ktoré tvorili hráčky Ľubica Karasová, Táňa Lajgútová, Gabika Vojteková, Alena Sedlaríková, Elena Tóthová, Jana Lásková, Jana Nadoková, Beata Petroková, Jara Grekšová, Iveta Zelenáková, Beata Hlinková, Hanka Fendeková, Jana Júreová a ďalšie bojovali o popredné umiestnenie v II.lige dorasteniek. Po štvrťročnej práci školského športového strediska prichádzajú prvé výsledky. Družstvo starších žiakov len rozdielom skóre nepostúpilo z Oblastných majstrovstiev na Majstrovstvá SSR, keď úspešnejšie družstvo Partizána Banská Bystrica, ktoré na úkor nášho družstva postúpilo sa stalo Majstrom Slovenska a na Majstrovstvách ČSSR obsadilo druhé miesto.

Z nášho družstva odchádza Ján Migaľa do ligového dorastu Banskej Bystrice a následne do družstva Dukly Trenčín. Kolízia športových záujmov u chlapcov medzi futbalom a volejbalom vedie k rozhodnutiu, že volejbalu sa v oddieli bude venovať len ženská zložka. Športové úspechy nenechali na seba dlho čakať. V súťažnom ročníku 1978 – 79 družstvo starších žiačok len rozdielom jedného víťazstva nepostúpilo na Majstrovstvá Slovenska, ale pamätný je zájazd starších a mladších žiačok na Pohár Stadiona do Prahy. Družstvo starších žiačok obsadilo v konkurencii 20 družstiev z celej ČSSR štvrté miesto a stalo sa spôsobom hry miláčikom pražákov. „Víte, kde se nalézá Hnúšťa?“ bol nadpis celostránkovej reportáže v pražskom športovom týždenníku Stadion o turnaji.

Sezóna 1980 – 81 bola dvojnásobne úspešná. Družstvo žiačok sa prebojovalo do finále Slovenského pohára, kde obsadilo tretie miesto a družstvo dorasteniek si víťazstvom v II.lige zabezpečilo účasť v kvalifikácii do I.ligy dorastu. Družstvo pod trénerským vedením Ing.Jaroslava Štrbu kvalifikáciu jasne vyhralo a postúpilo do I.ligy dorastu. Družstvo dorasteniek si ako prvé v histórii hnúšťanského športu zabezpečilo účasť v najvyššej dlhodobej majstrovskej súťaži. Ligové družstvo dorasteniek tvorili Jarmila Skaljaková, Martina Líšková, Hanka Hlôšková, Milada Kutliaková, Hana Kretová, Ivana Sitarčíková, Jana Bútorová, Henrieta Gaštanová, Ivana Michalčeková, Viera Petroková, Jarmila Masárová, Andrea Dinajová, Brigita Kamarášová. Postupne do družstva prichádzali ďalšie hráčky: Miroslava Parobeková, Andrea Brucháneková, Ivana Balážiková. Trénerom bol Štefan Bukviar, vedúcim Ondrej Michalček. Družstvo dorasteniek sa v sezóne 1982 – 83 zúčastnilo na medzinárodnom volejbalovom turnaji Štít noví mladý komunard v Tule – ZSSR. Družstvo sa umiestnilo na štvrtom mieste, keď sa na turnaji zúčastnilo 10 popredných družstiev z celého bývalého Sovietskeho zväzu.

V mládežníckych družstvách prichádza k pravidelnej výmene hráčskeho kádra. V súťažnom ročníku 1986 – 87 prichádza k veľkej výmene. Dres Iskry obliekajú Miroslava Hrivnáková, Iveta Štítnická, Miroslava Pilišová, Erika Hrušková, Tunde Odlerová, Renata Tučková, Miriam Sivoková, Vierka Horiková, Jana Zatrochová, Miriam Vetráková, Erika Trochová. Osem súťažných ročníkov družstvo dorasteniek štartovalo v I.lige. Na záver tejto etapy volejbalového diania treba pripomenúť tých, ktorí sa funkcionárskou a trénerskou prácou pričinili o úspechy hnúšťanského volejbalu. Predsedami volejbalového oddielu boli postupne Ing.Štefan Kováč, Ing.Jaroslav Coch, Ing.Július Lorinčík, Ladislav Tóth, ako tréneri pracovali v oddieli Michal Lumnitzer, Štefan Bukviar, Ing.Jaroslav Štrba, Ing.Jirí Skopalík, Ján Vagner, Miroslav Piliš, Milan Hlinka, Stanislav Tomčík, Juraj Leško, Jozef Fábry, Mgr.Marta Jurčová, Mgr.Irena Brucháneková, Ladislav Parobek, Vladimír Sakál, Mgr.Ján Berčík, Pavel Repák a iní.

V roku 1990 sa volejbalový oddiel osamostatnil. Vznikol Volejbalový klub Iskra Hnúšťa, ktorý ostal v športovom združení Telovýchovnej jednoty Iskra Hnúšťa. Predsedom klubu sa stal Ján Vagner. Po jeho náhlej smrti si na prezidentskú stoličku sadla Ing.Oľga Kolesárová. Po ukončení jej činnosti sa krátkodobo stal prezidentom Štefan Bukviar, v súčasnosti je ním Ing. Juraj Remeň. Vo funkcii generálneho sekretára klubu pracovali: Ing.Viliam Vadňal, Michal Lumnitzer, Milan Hlinka a Juraj Leško. Nové vedenie klubu rozhodlo, že úspechy mládežníckeho volejbalu treba pretaviť do úspešného účinkovania družstva žien.

V súťažnom ročníku 1993 – 94 družstvo žien vyhralo II.ligu a zabezpečilo si účasť v kvalifikácii o postup do extraligy, najvyššej dlhodobej majstrovskej súťaže žien vo volejbale. Družstvo tvorili hráčky Miroslava Szokeová, Iveta Slivková, Miroslava Štefániková, Henrieta Gaštanová – Simonidesová, Janneta Hrivnáková – Pliešovská, Táňa Sivoková, Zuzana Vojteková, Adriana Beregiová, Jana Štefančíková, Zuzana Daňková, Zuzana Šuleková, Beáta Gálová, Erika Hrušková, Jarmila Klímová. Trénerom družstva bol Štefan Bukviar, asistentom Juraj Leško. V kvalifikácii sa družstvu darilo a druhým miestom si zabezpečilo účasť v extralige. Vedenie Slovenskej federácie volejbalu udelilo výnimku pre družstvo Hnúšte, aby mohlo štartovať v extralige, nakoľko telocvičňa nespĺňa technické podmienky. Družstvo žien na svoje možnosti celkom úspešne odohralo prvú časť extraligy a len odchod kľúčovej hráčky Miroslavy Szokeovej na materskú dovolenku zapríčinil, že družstvo skončilo na barážovom mieste a muselo hrať baráž o udržanie.

V súťažnom ročníku 1995 – 96 družstvo napriek umiestneniu v baráži nemohlo štartovať v extralige, lebo nedostalo výnimku a muselo by hrať extraligy mimo Hnúšte a na takúto alternatívu neboli ekonomické podmienky. Družstvo od tohto ročníka hrá v I.lige, kde sa umiestňuje na popredných miestach. V sezóne 1998 – 99 sa družstvo umiestnilo na druhom mieste v I.lige a bolo vyhodnotené ako najúspešnejší športový kolektív okresu Rimavská Sobota v roku 1999. Postupne ho doplňovali mladšie hráčky: Marcela Križanová, Alena Colotková, Mária Pilišová, Michaela Šuniarová, Lucia Slováková, Martina Ďurianová, Jana Hlôšková, Beata Švantnerová.

Mládežnícke družstvá dosahujú vo svojich kategóriách a majstrovských súťažiach popredné umiestnenia. Najväčšie športové úspechy dosiahlo družstvo starších žiačok pod vedením Jozefa Fábryho, keď sa prebojovalo do osemčlenného finále Majstrovstiev Slovenska a obsadilo šieste miesto. Prenikavým úspechom bolo víťazstvo starších žiačok vo finále Slovenského pohára a tretie miesto junioriek v Slovenskom pohári. Posledné desaťročie pracujú vo volejbalovom klube títo tréneri Štefan Bukviar, Michal Lumnitzer, Juraj Leško, Mgr.Štefan Majeský, Jozef Fábry, Miroslav Hulman, Mgr.Miroslava Štefániková, Jana Štefančíková, Adriana Beregiová, Zuzana Daňková, Miroslav Piliš, Miroslav Vinicay. Dlhodobejšie vo funkciách trénerov alebo funkcionárov pôsobia, resp. pôsobili Ing.Elena Grosjárová, Jolika Dovalová, Miroslava Szokeová, Ján Kormoš, Ondrej Michalček, Ján Kubove, Marcel Migaľa, Ľubica Karasová, Ing.Erika Hrušková, Ing.Juraj Remeň a mnohí ďalší, ktorí prispeli k úspechom volejbalu v meste. I keď v tomto komentári sme neoživili všetku našu pamäť a nespomenuli všetkých tých, ktorí sa zapísali do análov hnúšťanského volejbalu, nech nám to prepáčia, lebo výpočet by zabral veľmi veľký priestor.